Tabu má zvláštnu silu. Čím viac je niečo zakázané, potláčané alebo považované za „nevhodné“, tým silnejšie to dokáže priťahovať našu pozornosť. Platí to v spoločnosti, v kultúre aj v sexualite.
Nie preto, že by ľudia túžili porušovať pravidlá za každú cenu, ale preto, že tabu sa dotýka hlbokých vrstiev našej psychiky.
Zakázané ako spúšťač túžby
Ľudská myseľ reaguje na obmedzenia zvláštnym spôsobom. Keď nám niekto povie, že „toto sa nerobí“, „o tomto sa nehovorí“ alebo „toto nie je normálne“, automaticky sa aktivuje zvedavosť.
Zakázané totiž znamená:
- skryté
- nedostupné
- odlišné
- výnimočné
A práve tieto vlastnosti sú silnými spúšťačmi túžby a fantázie.
Tabu ako hranica identity
Tabu často nevypovedá o samotnej túžbe, ale o spoločnosti, v ktorej žijeme. Každá kultúra má svoje vlastné hranice toho, čo je prijateľné a čo už nie.
Pre mnohých ľudí sa práve v tabu:
- testuje vlastná identita
- skúmajú osobné hranice
- hľadá odpoveď na otázku „kto vlastne som?“
Niektoré túžby preto nevznikajú napriek tabu, ale vďaka nemu.
Strach, hanba a mlčanie
Tabu je úzko prepojené so strachom z odsúdenia. Ľudia sa boja, že ak by otvorene hovorili o svojich fantáziách alebo záujmoch, stratili by:
- rešpekt okolia
- pocit prijatia
- bezpečie vo vzťahoch
Výsledkom je ticho. A práve mlčanie dáva tabu jeho silu.
Fantázia ako bezpečný únik
Preto veľká časť tabu existuje len vo fantáziách. Nie ako plán činu, ale ako:
- mentálny priestor
- spôsob spracovania emócií
- ventil pre napätie
- hra s myšlienkami
Fantázia umožňuje dotknúť sa zakázaného bez toho, aby bolo potrebné prekročiť hranice reality.
Prečo tabu nikdy úplne nezmizne
Aj keby sa spoločnosť stala otvorenejšou, tabu nezanikne. Len sa presunie. Vždy bude existovať niečo, čo je:
- menej pochopené
- menej prijímané
- menej viditeľné
A práve tam sa bude rodiť ďalšia zvedavosť, otázky a túžby.
Bezpečný priestor mení tabu na tému
Rozdiel medzi nebezpečným tabu a zdravým skúmaním je prostredie. Ak má človek pocit bezpečia, rešpektu a anonymity, tabu prestáva byť strašiakom a stáva sa témou.
Nie všetko musí byť verejné. Nie všetko treba realizovať. Niekedy stačí pochopiť, že to, čo cítime, nás nerobí zlými ani „nenormálnymi“.
Fetishia a pohľad bez súdenia
Fetishia vzniká ako priestor, kde tabu nie je nálepkou, ale otázkou. Miesto, kde:
- sa dá premýšľať bez strachu
- klásť otázky bez hanby
- objavovať seba samého vlastným tempom
Pretože tabu nehovorí o zvrátenosti. Hovorí o hraniciach – a tie má každý z nás nastavené inak.